Príroda a história
Nitriansky hrad a hradný areál
Nitriansky hrad sa zaraďuje medzi najvýraznejšie dominanty Nitry. Bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra. Zaraďuje sa medzi národné kultúrne pamiatky a spolu s Horným mestom na južnom svahu hradného kopca bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nitriansky hrad sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. (zdroj: nisys.sk)
Zobor
Mestská štvrť Zobor je lokalizovaná na atraktívnom mieste. Slnkom zaliate južné svahy rovnomenného vrchu boli v minulosti pokryté vinohradmi. dnes sú husto zastavané zväčša prepychovými vilami, ktoré poskytujú najkrajšie a najluxusnejšie bývanie v Nitre.
Jeho predvrchol Pyramída (553 m.n.m.) poskytuje panoramatický pohľad na Nitru a široké okolie. Vedľa telekomunikačnej veže stojí podstavec, na ktorý kedysi umiestnili milenárny pamätník. Slávnostne ho odhalili 30. augusta 1896 na počesť osláv založenia Uhorska.
Za nevýrazným sedlom leží hlavný vrch Zobor (588 m.n.m.), ktorý poskytuje len obmedzený výhľad na východnú stranu. V lese okolo vrcholu možno ešte vždy rozpoznať zvyšky kamenných valov vymedzujúcich praveké sídlisko z mladšej doby bronzovej. V období Veľkej Moravy tu stálo jedno z obranných hradísk roztratených v okolí Nitry.
Medzi zvyškami viníc stojí Kostol sv. Urbana z 18. storočia. Jeho súčasný vzhľad vznikol úpravami realizovanými v roku 1939.Cennou sakrálnou pamiatkou kostola, ktorého patrón je tradičným ochrancom vinohradníkov, je torzo kamennej sochy Bolestného Krista z roku 1746. Pri stavbe amfiteátra v dolnej časti Zobora sa našlo veľké pohrebisko z obdobia tesne po zániku Veľkej Moravy. Z vyše 700 hrobov sa však podarilo zdokumentovať len 165. (zdroj: nisys.sk)
Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Už z diaľky víta pocestných v okolí Nitry malebný kostolík – Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach. Dominanta týčiaca sa na ostrohovitom výbežku Tribečského pohoria je viditeľná od nitrianskych rovín až po časť Považia. Mĺkvy svedok dávnych čias je románskou stavbou z polovice 11.st. V najstaršom období kostol vlastnil miestny šľachtic Dražej. Od tohto typicky slovanského mena je odvodený názov obce. Neskôr patrila pod nitrianske biskupstvo, spomína sa v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasei.
Miesto, na ktorom kostolík stojí, je významnou archeologickou lokalitou. Bolo tu objavené slovanské hradisko aj s pohrebiskom. Hoci kostolík prešiel viacerými prestavbami, zachoval si svoje stredoveké čaro. Jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou je charakterizovaná ako románska emporová kaplnka. Loď má rovný strop a na západnej strane poschodovú emporu. Fasády sú hladké, v strede priečelia je veža zakončená murovanou ihlanovou strechou. Jedna z najlepšie zachovaných románskych pamiatok Slovenska je zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Pre kresťanov predstavuje symbol boja so zlom a nebezpečenstvom.
Stavba konstolíka a jeho umiestnenie vyvolávali v ľuďoch odpradávna záujem a posvätnú úctu. O tomto prekrásnom mieste koluje medzi miestnymi obyvateľmi viacero povestí. Traduje sa, že sa pred oltárom niekoľkokrát zjavila Panna Mária. Jej zjavenie podnietilo ľudí k oprave malého chrámu. V povestiach sa tiež rozpráva, že Dražovčania z vŕšku dolovali kameň, z ktorého tiekla krv. Bol od krvi preto, lebo ľudská vypočítavosť narušila miesto, ktoré si vybrali nebesá. Podľa legendy dal totiž kostolík vystavať kráľ Štefan na mieste, ktoré označil za Bohom stvorené.
V poslednom období sa tu slávi liturgia čoraz častejšie. Každého, kto sem zavíta, očarí nielen zvláštna atmosféra jednoduchej stavby vládnuca i vo svätyni, ale aj prekrásny výhľad doďaleka. Idylické románske dielo čistých línií sa stalo obľúbeným symbolom Slovenska už na slovenských bankovkách. V súčasnosti jeho obraz na dvojeurovej známke putuje do poštových schránok na celom svete. (zdroj: pokladyslovenska.sk)
Kultúra
Divadlo Andreja Bagara Nitra
Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 s kapacitou 360 miest. Deväť metrov široké javisko bolo osvetlené petrolejovými lampami. Nitra mala v tom čase asi deväť tisíc obyvateľov.
Budova stála na ploche terajšieho divadla a slúžila nitrianskej verejnosti až do jej zničenia leteckou bombou v druhej svetovej vojne. Tým však nezanikla snaha o obnovenie profesionálnej divadelnej scény v meste. Tá sa vytvorila v budove Národného domu a súčasne telocvični TJ Sokol. Na divadelné účely upravený priestor slúžil od decembra 1949 - plných 43 rokov.
V roku 1992 sa Divadlo Andreja Bagara presťahovalo zo svojej starej budovy a odvtedy pôsobí v jednej z najväčších a najmodernejších divadelných budov na Slovensku. Dva hracie priestory - Veľká sála s kapacitou 577 miest a Štúdio so 120 až 150 miestami variabilného usporiadania - sú predpokladom nerušeného chodu polyfunkčného divadelného stánku a vytvárajú ideálne podmienky na vznik, prezentáciu a percepciu moderného javiskového diela.
Ponitrianske múzeum
Priamy predchodca Ponitrianskeho múzea – Nitrianske vlastivedné múzeum bolo zriadené v decembri 1962 a umiestnené do bývalého Veľkého seminára. Múzeum v Nitre nikdy nemalo vlastnú budovu a tento fakt veľmi nepriaznivo vplýval na celú jeho činnosť a spôsoboval aj jeho častú nefunkčnosť. Až v polovici sedemdesiatych rokov začalo plniť všetky svoje úlohy, keď bolo patrične personálne a technicky vybavené. Pracovníci múzea okrem vlastnej muzeálnej práce rozvíjali na tie časy netradičné aktivity. Snahou bolo nájsť a udržať si svojich návštevníkov a preniknúť do povedomia čo najširšieho okruhu záujemcov. Múzeum spolupracovalo so školami, krúžkami, neformálnymi skupinami a jednotlivcami, vytváralo priestor na prezentáciu pozoruhodných aktivít, ktoré inde nenašli miesto, alebo ich k tomu predurčovali historické priestory Veľkého seminára. Známe bolo Divadlo pod hradom, Galéria detskej výtvarnej tvorby, činnosť Nitrianskeho kvarteta, komorné koncerty, festival Cithara aediculae aj cykly prednášok.
Postupom času sa stala známou a hojne navštevovanou svojho času najkomplexnejšia archeologická expozícia na Slovensku. Využívali ju pedagógovia na vyučovacie hodiny, a to nielen z Nitry a okolia, ale z celého západného Slovenska. Populárne sa stali dni otvorených dverí s ukážkami muzeálnej práce i ľudových remesiel. Takýmito aktivitami sa Nitrianske múzeum zaradilo medzi priekopníkov moderného múzea. V roku 1990 sa múzeum presťahovalo do budovy bývalého mestského domu – radnice na Štefánikovej triede. Dnes Ponitrianske múzeum ako zariadenie vlastivedného typu realizuje svoju zbierkotvornú činnosť v oblasti botaniky, zoológie, archeológie, histórie, etnografie a numizmatiky.
Nitrianska galéria
Od svojho založenia v roku 1965 prešla Nitrianska galéria mnohými zmenami, jedno sa však nezmenilo. Jej poslanie približovať umenie občanom a predovšetkým obyvateľom Nitry a jej okolia stále pretrváva. Galéria sídli v Župnom dome a svojim návštevníkom približuje umenie z rôznych perspektív. Jej výstavné priestory pozostávajú zo Salónu, Reprezentačných priestorov, Galérie mladých a Bunkra, čo je priestor pre mladé alternatívne umenie. Podľa aktuálnej ponuky si okrem obrazov možno pozrieť aj sochársku výstavu, grafiku alebo výstavu fotografií či študentských filmov a novinkou sú aj interaktívne výstavy. Okrem projektov a aktivít výtvarného charakteru otvára Nitrianska galéria svoje priestory aj iným, nevýtvarným médiám. Takými sú napríklad besedy so súčasnými slovenskými spisovateľmi, výtvarníkmi, komorné koncerty vážnej hudby, rôzne výchovno – vzdelávacie podujatia, workshopy a semináre pre učiteľov škôl a iné.
Nitrianska galéria je zbierkotvorná galéria, čo znamená, že vo svojich archívoch ukrýva veľké množstvo umeleckých klenotov od mnohých, zväčša slovenských, autorov. Ide najmä o zbierku malieb, kresieb, grafík, ale aj rôznych sôch, reliéfov a objektov. Sú tu ukryté umelecké diela od sochárov Júliusa Bártfaya a jeho syna Tibora Bártfaya, grafiky a ilustrácie od Kolomana Sokola, Ľudovíta Fullu, či Albína Brunovského, ktorého ilustrácie poznáme zo zbierky rozprávok Pavla Dobšinského. Zbierkový fond obsahuje vyše 4000 diel a je v ňom zastúpené predovšetkým umenie 20. storočia. Tieto zbierky, nachádzajúce sa v depozitároch galérie, nie sú len mŕtvymi hodnotami. Z času na čas sa sprístupňujú, aby vydali svedectvo o svojej dobe, o autorovi, o našom živote, našom meste.
Relax
Mestský park Sihoť
Nitriansky mestský park pôsobí ako zelená oáza uprostred rušného mesta. Hlavne v lete je vyhľadávaným miestom oddychu a zábavy obyvateľov a návštevníkov mesta. Rozloha parku je 20 ha a skladá sa z troch častí z rôznych časových období. Pre deti je určená hlavne najstaršia časť parku Sihoť, ktorá je bohatá na atrakcie. Nachádza sa tu vyhľadávaná piváreň – bufet na Sihoti a originálne detské ihrisko, ktoré umožňuje zábavu aj dospelým pri spoločenských hrách mlyn a ruské kolky. Väčším deťom slúži prekážková lanová dráha hneď za ihriskom a bludisko umiestnené v ploche pôvodného umelého jazierka. Z historických prvkov je najznámejšia Žabia fontána od sochára Júliusa Bártfaya z roku 1935 s vodníkom Žblnkom uprostred. Bohatú históriu parku pripomína budova pôvodného výletného hostinca na konci promenády s alejami líp. V klasicistickom štýle ju v roku 1831 dal postaviť biskup Jozef Wurum. Pred ňou na voľnom priestranstve bol postavený altánok, miesto tradičných ľudových veselíc a osláv. Dnes altánok ponúka počas letných víkendov bohatý kultúrny program pre všetkých návštevníkov parku. Neďaleko altánku je postavený Gazdovský dvor s domácimi zvieratami. Drevenými plastikami a celkovou koncepciou pripomína tradičný život na hospodárskom dvore z oblasti Nitry. Deti tu môžu pohladkať teliatko, somárika, ovce, kozy a sledovať prasiatka alebo pávy vo výbehoch. Celoročným lákadlom parku je voliéra so stádom danielov škvrnitých a muflónov, najmä v období prírastkov začiatkom leta. Neodmysliteľnou súčasťou parku je letné kúpalisko.
Od nášho penziónu je tento park vzdialený približne len 300 metrov cez peší most do centra.